|
Příběhy z útulku
Píše majitel Útulku v údolí v Nové Dubnici, Viliam Jaroš Viliam Jaroš se stará o zvířata od roku 1991. Před devíti roky začal tuto práci dělat na profesionální úrovni. Za tu dobu stačil najít domov pro stovky zvířát. "Žijem dobrodružný život, ale slobodný.", říká o sobě Viliam a pokračuje: "Sám som zvedavý dokedy to vydržím. Všetci sa zaujímajú z čoho žijeme, pretože tu nieje doba na charitu." Zikova smrťViliam Jaroš( více o autorovi > )4.2.2003Už názov poviedky sám o sebe vám dáva znať, že to nebude veselý príbeh. Smrť je nevyspytateľná a vie zasiahnuť v tej najnevhodnejšej chvíli. V múdrej knihe sa jasne píše, že nevieš hodiny ani dňa, kedy..... Psa, ktorého smrť ma zastihla, mal život ešte pred sebou. Nie som človek, ktorý by nezaznamenal túto skúsenosť so smrťou po prvý raz, ale smrť psa, ktorého sa to týka je pre mňa naozaj skúškou. Ziko je po smrti a ja som zostal z tejto skutočnosti úplne mimo. Prišlo to náhle a vôbec som to neočakával. Veľmi ma to prekvapilo, pretože som robil všetko čo bolo v mojich silách, aby som Zika opäť prinavrátil k slobodnému životu. Až pri jeho smrti som si uvedomil aký veľký je Pán. Moje snahy o nápravu zmaril. Nedá sa mu uprieť, že mi hneď dal náhradu v psovi, ktorý bude pre mňa opäť skúškou. My sme bezvýznamní, ale u Boha môžeme mať všetci význam. "Tu som ja, pošli mňa," povedal som si a dostal som Babura. Ale vráťme sa k Zikovi.
Trápil som sa spolu s ním a chcel dokázať, že mýty o "bojových psoch" sú neopodstatnené. Kto číta moje poviedky pravidelne tak vie, že Ziko bol veľmi problémový. Do jeho problémov som ho dostal ja. Spravil som z neho agresívneho psa na žiadosť jeho majiteľa. Potom som svoje kroky Ziko bol frajer a bol si vedomý svojej sily. Bol to pán pes. Až pri jeho smrti som si uvedomil zúfalstvo ľudí, ktorí nechcú nič viac len spravodlivosť a tej sa im nedostáva. Volia radšej svoju smrť. V nezlomnej viere v Božiu spravodlivosť ju volia. Ja som z neho spravil zabijaka, pretože sa mi to hodilo. Videl som vidinu určitého zisku. Bože aká podobnosť s Irakom. Amerika v minulosti tiež zasypala toto územie zbraňami hromadného ničenia. Nik v dnešnej dobe nepochybuje o tom, že zbrojní inšpektori hľadajú v Iraku zbrane, ktoré tam sami priviezli. A tu je pravda... Pes nám bol daný na to, aby sme sa videli. Ja osobne nepochybujem o Zikovej sile, ktorá bola neskutočná pre chápanie nezainteresovaných. Zachránil ma niekoľko krát, keď to bolo treba a určite by to robil i naďalej. Nestihol som ho spasiť, umrel. Nechcem zasahovať do vášho života, pretože mi je ukradnutý. Denne počúvam a vidím vaš boj o prežitie. Chcete pokoriť jeden národ, ktorý nie je predajný. Verte mi, to je opakovanie dejín. Ziko sa stal symbolom v moje duši a dal mi jedno ponaučenie, ktoré sa týka celého ľudstva: Zostaňte sami sebou a umožnite to aj iným okolo seba. Neprerábajte neprerobiteľné a snažte sa o dialóg. Samozrejme pridávam jeden citát, ktorý už bol raz povedaný:
Dnes už viem, že žiaden pes v mojej prítomnosti nebude agresívny. Ja to nepotrebujem. Naučil som sa v mojom živote rozličným spôsobom svojho boja o prežitie a vyhrávam na každej čiare. Myšlienka, že v porovnaní s Bohom sme ničím a nemáme nič, mi dáva za pravdu. Som proti vojne a je mi ľúto, že som využil smrť bojovníka Zika na túto myšlienku. Ľudia, buďte proti vojne! Nie je to riešenie. Denne počúvame koľko významných aj bezvýznamných ľudí opustilo tento svet. Kto má právo povedať, kto je významný a kto bezvýznamný? Kto vidí do súkromia tisícov ľudí, ktorí umreli len tak, alebo pre vyšší princíp našej civilizácie. O smrti zvierat ani nehovorím. Zikova smrť mi otvorila oči. Bol to pes, ktorý bol bezvýznamný pre vás, ale pre mňa znamenal všetko. Nedokážem to napísať ináč, len takto: Som proti vojne i keď som bezvýznamný.
Známka 1.0 (hodnotilo 4)
Oznámkujte kvalitu článku jako ve škole (1-výborný, 5-hrozný) |
|
Copyright © 1999-2008 Vladimír Stwora
Články je možno dále šířit s podmínkou,
že bude uveden odkaz na původní zdroj a autor.
W3C XHTML 1.0
RSS 0.92
RSS 1.00
webdesign Vendys graphics
Vytvoření této stránky trvalo 0,3590 sekund.