Zvědavec - politicky nekorektní webzine

Komentáře

Korene antiamerikanizmu

Debugger( více o autorovi > )

22.9.2003

Nejdem sa teraz bavit o tom, co si myslim o ludoch, ktori z nedostatku inych argumentov siahaju po barlicke pohodlnej pausalizacii - antiamerikanizmu - cim ostempluju vsetko, co sa prieci ich predstavam o Amerike. Myslim si, ze nezaskodi, ked to este viac skonkretizujem, a prehlasim priamo, ze tym 'cervenym suknom' su nazory na zahranicnu politiku 'eserocky' Bush & company.

Z propagandistickych kanalov tejto firmy na vyrobu demokracie a upevnenia svetoveho mieru, sa tak svet dozveda, ze neexistuje inej cesty k rieseniu sucasnych kriz, nez je ta ceste po ktorej takmer osamotene kraca Washington. Prechadzajuci vyrok som do danej podoby sformuloval umyselne, pretoze pre iste typy, takto stylizovana veta je nediskutovatelnym prejavom antiamerikanizmu.

Vyhranenost zahranicnej politiky USA vybicovana sucasnou politickou garniturou az za hranicu chladne prekalkulovanej arogancie, rozdelila svet na dva tabory.

Jeden, ktory neskryva obdiv, k vsemocnej sile vojensko-priemyselneho komplexu USA a jeho vysadneho prava, alebo este lepsie 'predurcenosti' k rieseniu vsetkeho, co sa prieci americkym zaujmom, ci uz zo suhlasom medzinarodneho spolocenstva alebo unilateralne.

Druhy tabor v takomto sposobe riesenia potencialnych problemov vidi skor tikajucu casovanu bombu. Co vsak zapricinuje toto bipolarne videnie sucasnych svetovych problemov? Dovolim si symbolicky oznacit prvy tabor USA a tabor druhy Europou. Zabudnime teraz nachvilu, ze v oboch taboroch sa vyskytuju jedinci, ktorych sposob zmyslania ich skor predurcuje do zaradenia do opozicneho tabora. Z vyvoja minimalne posledneho desatrocia plus daco navrch, zacina byt coraz viac viditelny posun medzi oboma tabormi v otazkach moci, posudzovania jej efektivnosti nad diplomaciou, alebo moralneho aspektu pouzitia sily, ci tuzby po globalnej dominancii. Niekdajsia v podstate zanedbatelna prasklina na povrchu 'na oko' vzorneho vztahu Europy a Ameriky zacina nadobudat podobu 'Marianskej priekopy'.

Europa ako historicky vyzretejsi partner spolku ma s pouzivanim sily pri rieseni konfliktov tisicrocne tazko zaplatene skusenosti. Tato historicka skusenost, v stale 'zmensujucom' sa svete, kedy kazda nerozvazna aplikacia sily ma coraz vacsi dopad na cele medzinarodne spolocenstvo, naucila Europu rozvaznosti a diplomatickej trpezlivosti pri rieseni aj tych najzlozitejsich problemov. Zakladnym principom sa tak, na rozdiel od okazalej demonstracie sily, stava uplatnovanie medzinarodneho prava, bilateralne alebo multilateralne jednania a budovanie ekonomickych vazieb.

Toto su prvky, ktore by mali zabezpecit z pohladu drvivej vacsiny a to nielen europskych statov, fungujucu globalnu stabilitu. USA, z historickeho pohladu velmi mlady stat, (200+ rokov od vyhlasenia samostatnosti) zato z burlivou minulostou prelinajucou sa az do sucasnosti v zmysle pouzivania sily ako jednoho z najucinnejsich nastrojov k dosiahnutiu svojich cielov. Nejdem teraz menovat, kde vsade jej bola dana prednost pred diplomaciou, prikladov som uviedol viac nez dost na inych miestach, co vsak chcem zdoraznit je skutocnost, ze neviem o ziadnej vlade USA, pre ktoru by vojenska sila a nachylnost k jej pouzitiu, bola tak uzasnym fetisom ako je to v pripade Bushovho kabinetu. USA na rozdiel od Europy ziju v presvedceni, ze ich bezpecnost nezavisi ani tak od vyvazenosti zahranicnej politiky, nez skor od demonstracie supersily a jej 'ochoty' ju aj bez vacsich zabran pouzit. Dobra zbran a dobre vysedene sedlo potrebovali zvycajne uz len tvrdeho chlapa a rychleho kona. Rychle kone su dnes pod kapotami americkych vozov a niekdajsich tvrdych ochrancov zakona vystriedali tvrdi ochrancovia americkych zaujmov.

Diskuze

94 příspěvků ( 94 nových)